Máte posledný deň 150 ročného Klimta

Autor: Maroš Baran | 26.1.2013 o 21:20 | (upravené 26.1.2013 o 22:39) Karma článku: 6,59 | Prečítané:  440x

V Belvedri som bol už roky dozadu, no keď som sa dopočul, že Belveder chystá jubilejnú výstavu k 150. výročiu narodenia Klimta, odpočítaval som v Holandsku dni, kedy sa tam konečne dostanem. Na hranu, ale dostal som sa tam. Vy máte už necelých 24 hodín. Veľa šťastia. Aj keď, predpokladám, že ste tam už všetci boli. :)

Väčšina mojich článkov je dosť časovo posunutých, inak povedané not so fresh, článok, ktorým chcem zburcovať národ na posledný deň výstavy Klimta v Belvedri (hornom) je úplne na hrane s aktuálnosťou, keďže je zajtra posledný deň navštívenia. Tí, ktorí máte Klimta radi a čírou náhodou vám existencia ultimate zmyselnej výstavy z akýchkoľvek nepochopiteľných príčin ušla, nečítajte ďalej, o Klimtovi viete dostatočne veľa a moje ódy na mastra of the secceessiioonn  naozaj počuť pravdepodobne nepotrebujete. VY, neznabohovia, ktorých je pravdepodobne 4 a pol, ktorí Klimta naozaj nepoznáte, vítam vás pri mojom ďalšom kunsthistorickom okienku, jedným official kunsthistorikom nazvanom, "dojmológia výstavy". Zapnite si hudbu z obdobia 1862 až 1918, aby ste sa duchom cítili bližšie k dobe, pohodlne sa usaďte, nechajte svoje oči brázdiť po monitore/obrazovke/screene vášho NB, na chvíľu ignorujte blikajúci FB a čítajte ďalej aby zajtra, prvou vecou, ktorú urobíte bolo pozdravenie tety na železničnej stanici s riqvestom na lístok do Viedne.

Bol to rok 1862, keď sa v Barumgartne narodilo chlapča, ktorému dali meno Gustav Klimt. Iba zasvätení tušili čo z neho vyrastie. Nasledovalo zopár rokv, keď malý Gustav objavil čaro ceruzy a krivky (väčšinou) ženských tiel, ktoré si nahanoboval vo svojom ateliéri počas niekoľkých rokov, stalo sa zopár historicky dôležitých vecí a na svete sa objavila secesia. O niekoľko rokov zomrel.

Dosť neortodoxným životopisom génia, ku ktorému sa každý tretí večer a v štátne sviatky modlím o požehnanie, chcem len poukázať na to, že ak chcete vedieť čo to z Klimtovho životopisu, wikipédia je lepší zdroj.

http://en.wikipedia.org/wiki/Gustav_Klimt

Ja vám však napíšem iné dôležité veci, ktoré až na moje dojmológie si môžete v podstate taktiež veľmi ľahko vygugliť, no prečo by som vám ich nenapísal ja, keď sa už tak narcisticky v písaní vyžívam ja sám.

 

Takže. Ide o jubilejnú výstavu k 150 výročiu narodenia a vyzerá naozaj excelentne. Po prvýkrát (asi) je v Belvedri vystavený každý kus, ktorým palácový komplex Belveder, neďaleko vlakovej stanice disponuje v inštalácii, ktorej ak by som chcel niečo vytknúť, fakt by som sa musel zapotiť alebo zaklamať. Výstava mapuje Klimtov život, oficiálny profesionálny život umelca je popretkávaný osobnými záležitosťami, z ktorej asi najväčšou je jeho milovaná Emilie Louise Flöge, ktorá mu ,chudinka, porodila 14 detí. Na výstave uvidíte dokonca jej osobný kufrík, či zamilované listy od Klimta, ktorý jej veľakrát k neprečítateľným slovám prikreslil aj nejaké to dýkou prebodnuté srdce, medzinárodný symbol vraždy z lásky pre peniaze.

 

Zmienkyhodný je taktiež vzťah s Egonom Schielem, ktorý počas rokov až do prekliateho roku 1918, keď zomrel ako on, tak aj španielskou chrípkou postihnutý Schiele, Klimt udržiaval. Ich tvorby sú viditeľne príbuzné no zároveň diametálne odlišné. Akoby vychádzali z jednej maternice, stretli sa na jednom bojovom poli pod jednou vlajkou, no jeden akoby bol vyzbrojeny mečom a druhý Žihadlom. Obaja, naraz zomierajúc, po rokoch official víťazi, ktorých nájdete aj v tej najpodradnejšej knihe o umení.

Schiele je akoby fyzickou verziou spirituálne ladeného Klimta. Je to akoby hnijúce mäso vedľa fotografie krvácajúceho býka, ready-to-fridge. Oba šokujúce a silné vizuálne náboje, hoci v iných materiálnych podobách.

Najznámejší a najospevovanejší obraz "Bozk" je luxusne nainštalovaný v tlmenom svetle, zasadený do obrovskej plochy čiernej drevenej plochy. Dielo vytvorené v rokoch 1907-1908 je školská ukážka princípu podľa ktorého Klimt tvoril. Princípu, ktorý spočíva v minimalizme mužskej a maximalizme ženskej postavy, podškrtnutej zdrvujúcou silou, poetikou a šarmom. Zaujímavosťou, ktorú výstava ponúka je napríklad aj taká prvá verzia obrazu, ktorá sa od dnešného orignálu líší v množstve dekoratívnych kvetov v dolnom ľavom rohu. Podstata geniality obrazu spočíva v extrémnej jednoduchosti a výrazovosti "deja", ktorý obraz zachytáva. Moment bozku, na ktorý si každý pamätáme, no málokedy ho vidíme v takejto zbožštenej podobe, v akej ho videl Klimt.

 

Ďalším highlightom je svetoznáma Judita (1901), ktorá si statočne nesie polku hlavy Holoferna, zmyselne zahľadená, pýtajúc sa "kde je najbližší odpadkový kôš". Virtuozita, akou je Judita namaľovaná je opisvaná už nejedným official kunsthistorikom, preto sa asi nebudem namáhať radšej aj ja, lebo určite urobím nejaký zlý výklad.

 

 

Veľmi smrteľný Portrét Joanny Staudeovej (1917-1918) možno výnimočný je len tým, že jedným z posledných Klimtových obrazov. Dôležitosť je umocnená fyzickou prítomnosťou fyzického oblečenia, menovite blúzky, ktorú mala žena pri portrétovaní oblečenú.

 

 

Naozaj odporúčam čítať popisky po stenách. Vaša návšteva Belvedru sa tak predĺži na 3 hodiny, ale učite sa dozviete veľmi zaujímavé veci, ktoré ani samotná wikipédia neobsiaha. Len si prosím vás nekupujte tie gýčové predmety z obchodu, na korých zarábajú neznámi ľudia. Investície sú však hodné publikácie. Tých je tam taktiež neúrekom, no stále menej ako kartičiek s klimtovskými ženami.

 

s casual pozdravom

MAROSBARAN

PS: hej a v dolnom Belvedri, ak ste študent, priplatíte si 4€ (k 8€). Veľmi sa tam však hnať nemusíte. Výstava s názvom "Zobúdzanie noci" nie je nijako extémne výnimočná... majú tam síce ľudí ako Caspar David Friedrich, Ferdinand Georg Waldmüller, Hans Makart, Emil Nolde, Ernst Ludwig Kirchner, René Magritte, Paul Delvaux, Rodney Graham a Ansel Adams, no myslím, že vo Viedni nájdete aj lepšie veci... keď nič, tak Kunsthistorishe a Naturhistoriše museum zachráni všetko.

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?