Vulgárny Mucha alebo prečo vztýčené prostredníky na plagát

Autor: Maroš Baran | 10.4.2013 o 1:45 | (upravené 10.4.2013 o 3:59) Karma článku: 5,57 | Prečítané:  1129x

Na prvý pohľad éterická a zasnená výstava "Umelecké poklady - Secesia" v Mirbachovom paláci pri bližšom skúmaní ponúka ľahšiu verziu Da Vinciho kódu. Pure joy s rúžkom skrytej vulgárnosti, tak sladkej, až si ju ani nevšimnete a ak aj áno, je vám to v tej chvíli dosť jedno, že sa na vás usmieva tucet middlefingrov a propagácia alkoholu, ktorá je umením.

Secesia.

Údajne posledný ucelený sloh, ktorý mal hlavu, pätu, program a predstaviteľov, ktorí vytvorili jedny z najnoblesnejších umeleckých artefaktov, počnúc official umením, končiac offical dizajnom, aké naša planéta kedy vedela a bola ochotná zniesť.

P4090673_500x375.JPG

Múdra Wikipédia vraví:
"Secesia (v Rakúsku Sezession, v Nemecku Jugendstil, vo Francúzsku Art Nouveau, v anglosaských krajinách Modern Style) je posledný z univerzálnych medzinárodných výtvarných slohov, ktorému sa podarilo vniesť svoj umelecký rad všetkým prejavom a veciam moderného života. Vytvorila módu a životný štýl na konci 19. a začiatkom 20. storočia, až keď vystupovala pod rôznymi menami v rôznych krajinách. Tažisko secesie neleží vo vysokom umení, v maľbe a sochárstve, ale v dekorácii a úžitkovom umení."

Secesia vznikla ako odpoveď na priemyslom prežranú tvár sveta. Okolo roku 1900 osvietených spojila myšlienka na návrat k tradičným umeleckým remeslám. Paríž, Viedeň, Berlín a Praha boli centrá, kde umenie začalo prekvitať ornamentálnosťou, plošnostou, umením nežnosti, elegancie a zmyselnosti.
Po 113tich rokoch, v dobe konceptov a vysokého umenia, ktoré ľudu veľakrát nevraví nič až na dôležitú extrémne "pravdivú" informáciu "umelci nič nerobia", sa "umenie pochopiteľné", lat. "art thxgodforseccesssion" veľkolepo vracia na svetlo sveta vo forme super, i keď mohlabybyťajväčšia-výstave

"Umelecké poklady. Secesia"

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------

FOTO -

http://marosbaran.blogspot.sk/2013/04/vulgarny-mucha-alebo-preco-vztycene.html

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Výstava je rozdelená na dve časti. Jednu, exkluzívne okupuje Alfonz Mucha a druhá je kolektívnou výstavou osobností ako Ladislav Mednyanszky, Anton Janusch či Jan Preisler.

Vojdete dnu, ukážete tetám ISIC, že ste z VŠVU, vďaka čomu ušetríte na bagetu, zložíte sa, vybehnete hore schodmi, pozdravíte ďalšie tety a pozeráte, pozeráte a pozeráte.

Fakt fajn výstava! Pokiaľ nie ste nejaký ortodoxný antisecesný človek, mali by ste z Mirbachovho paláca vykročiť celkom vytešení. Je veľmi dobre inštalovaná, koncipovaná a časť s Muchom sadla priestorovo až podozrivo dobre (odporúčam si všimnúť absolútnu presnosť vymerania a veľmi dobrý výber diel na ľavej strane miestnosti :)).

Autor projektu a manažér výstavy pán Ján Kukal si dal so svojím tímom fakt záležať a vďaka jeho snahe máme v BA výstavu o secesii, ktorá je na veľmi vysokej úrovni a bolo by hriechom, kebyže si fakt nenájdete čas a do Mirbachovho paláca sa sami nedotrepete... budete ľutovať, kto vie, kedy nabudúce bude v BA takáto možnosť...

Poďakovať je treba aj inštitúciám a súkromným zberateľom, ktorí diela na výstavu zapožičali.
Ale s5 k výstave...

Takže, čo tam môžete nájsť...

Aj keď je Ladislav Mednyanszky pod hladinou zeme už nejakých 94 rokov, v poslednom čase jeho terorizovanie BA galérií prekvitá ako nikdy predtým (alebo si to len nepamätám, keďže mám 23 rokov). A my sa tomu môžeme len tešiť. Genialita LM je viditeľná v každom jeho diele. Nikede viac, niekde menej, no vždy, keď vidíte 5tich medňanských pokope, aspoň 2 z nich sú "steal-me-item-om". A tak to platí aj v Mirbachovom paláci. Zmyselnosť jeho pástóznych nánosov farby, neviem ako vplýva na bežných ľudí, no na mňa, ako na maliara pôsobí tak, ako mám chuť zabuchnúť dvere pred svetom a maľovať, maľovať a maľovať. Sila, ktorá z niektorých jeho diel ide sa dá veľmi ľahko prirovnať k sexuálnej tvorivej energii, ktorá z obrazov sála v okruhu 5,796 metrov, aj za stenu. V mojich očiach banálne výjavy krajiniek sú u Mednyanského niečím iným. Niečím vznešeným, ľudským a závideniahodným.

 

Maľba "Rozprávka" od Jana Preislera je rozprávkovým výjavom zadumaného chlapca a polonahej ženy, ktorá neviem, či premýšľa o tom, že by bolo fajn sa zahaliť alebo či pomýšľa práve o opačnej alternatíve. Zamyslený obraz ma zaujal technikou a zvláštnym použitím farby, podobným aký využíval aj Gustav Klimt. Highlight svetovej secesie, o ktorom som písal blog niekoľko týždňov dozadu - o jeho výstave vo Viedni.

P4090715_500x375.JPG

Vtipnou raritou je exponát "Kresba z učňovskej školy v Hodoníne" od Martina Benku. kresbu vytvoril už ako 17 ročný a aj keď vidno, že je v emryonálnom štádiu, čo sa umeleckého spracovania týka, už v ňom je vidno talent, ktorý sa derie na von. Zaujímavý a raritný exponát.

 

Zaujímavým exponátom je aj "Žena s dáždnikom 1910" od Konštantína Kovari-Kačmarika. Mne neznámy autor ponúka dielo zvláštne pripomínajúce tvorbu Edvarda Muncha.

Ďalej na výstave nájdete aj umelcov ako Dominik Skutecký,Zolo Palugyay, Joža Uprka a Anton Jasusch (steal-me-item - Zimná krajina 1912 - rok, keď sa potopil Titanic, nie žeby tam bol nejaký vplyv, to mi len tak v rýchlosti napadlo...).

 

A teraz k časti, kde by si zgustol aj taký Robert Langdon (Dan Brown čoskoro porodí novú knihu, viete o tom?).

Alfonz Mucha

P4090788_500x375.JPG

"Alfons Maria Mucha (* 24. júl 1860, Ivančice - † 14. júl 1939, Praha) bol český maliar, grafik a návrhár, najvýznamnejšia maliarska osobnosť európskej secesie a jedna z určujúcich osobností českého maliarstva.

Secesia poprela a prekonala historizmus a eklekticizmus umeleckých slohov 19. storočia a položila základy pre rozvoj moderného umenia 20. storočia. Hlavná myšlienka secesie je o novom spojení umenia so životom. Poznamenala celý ďalší vývoj modernej kultúry od architektúry po všetky oblasti úžitkového umenia.

Medzi jeho vrcholné diela patrí Slovanská epopej, cyklus veľko-formátových obrazov, ktorými chcel Mucha zhrnúť dejiny Slovanského národa."

Toľko znovu official wikipédia...

Myslím, že Alfonza Muchu netreba predstavovať nikomu, ani tým najväčším umeleckým neznabohom, ktorí na území Slovenskej republiky sídlia. Každý z nás už videl nejaký ten jeho plagát s rozvalenou ženou na gauči, či obrastenú 2D kvetmi...

Časť výstavy, ktorá sa Muchovi venuje naozaj veľmi krásne prezentuje jedny z jeho najkrajších litografií. Éterickosť, zmyselnosť, erotika, snivosť, noblesa a život. Asi takto by som to celé popísal, každý si už z toho vezmite, čo sami chcete.

Dielo Alfonza Muchu si veľmi vážim. Bol to génius, ktorého by som rád stretol, kebyže sa rozhodol vstať zmŕtvych, čo sa podarilo nie moc veľa ľuďom...

Najlepšie slovo na podčiarknutie jeho tvorby je asi tá "zmyselnosť".

P4090753_500x375.JPG

Vystavený je jeho cyklus 4 ročné obdobia. Povrchne povedané - vždy nejaká iná žena, najeko inak nainštalovaná s inými kvetmi a iným oblečením. Trochu lepšie povedané - steal-me-item s neuveriteľne poetickou silou.

Nechýba ani slávny plagát "Gismonda 1894". Plagát, ktorý odštartoval jeho hviezdnu kariéru v Paríži. Príbeh, čo sa vlastne stalo si môžte nájsť na internete... God bless Sarah Bernhardt...

Na záver trochu neortodoxne poukážem na "inú" stránku Muchovej tvorby. A to jeho zvláštne opakujúce sa použitie prostredníkov na litografiách. Či už ako gesto zasnenej princeznej s rozviatymi vlasmi alebo ako symbol ovenčujúci hlavu sťa svätožiara. Litografia La Trappistine ponúka okrem tohto neslušného gesta od nežnej krásky aj vtipný príklad toho, že reklama na alhol môže byť neuveriteľne poetická a zvodná. "La Trappistine" je vlastne taký dobový citylight aké dnes vídavame všade po meste na Becherovku, Vodku, či Fernet SC.

P4090767_500x375.JPGP4090769_500x375.JPG

A tak niečo na zamyslenie pre tvorcov reklamy z roku 2013 - kto vie, či sa aj dnešné citylighty budú takto o 100 rokov vystavovať v galérii... :)

Súčasnú problematiku existencie prostredníka rieši aj dielo "Návrh na plagát výstavy v Salon des Cent 1897" a taktiež ultimate dielo "Hudba 1898", ktoré sa na vás, okoloidúcich Bratislavčanov, šarmantne aj z plagátov po meste smeje v záplave osvietených prostredníkov v štýle world domination. :)

P4090784_500x375.JPG

Napíšte, či ste si niekto tie prostredníky všimli. Som zvedavý. Možno to mal byť aj tajný reklamný ťah zo straný galérie... neviem... snáď sa ozve ten, kto vie.

Takže, je uz 03:06, tak dobrú noc a choďte fakt na tú Secesiu. Potešíte seba aj organizátorov galérie a aj tety, čo to tam strážia, ktoré ma pri návšteve inak stiahli k tomu aby som im vysvetlil, čo to vlastne tá litografia je :)

P4090790_500x375.JPG

dobrú noc, ráno zaspím do školy na 109% o 6 hodín mám hodinu na Hviezdku :D,
MAROSBARAN

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?