Satanistický znak na pôde školy alebo TAGS v galérii Medium

Autor: Maroš Baran | 17.4.2013 o 21:43 | (upravené 18.4.2013 o 0:26) Karma článku: 2,55 | Prečítané:  520x

Keď už Mucha dokázal zakomponovať do svojich zmyselných litografií auru vztýčených prostredníkov, prečo by ľudia z VŠVU nevedeli narábať s official satanistickými symbolmi. Ale tak, aby to bolo umenie. Ako Alfonz Mucha, pravdaže. Nová dojmológia Maroša Barana s exkluzívnou novinkou technického charakteru,  hrdí Kolenčíkovci z VŠVU alebo komu prináleží úloha pripomínať fenomén smrti smrteľníkom.

V roku 1990 sa stali 2 významné veci. Prvou vecou je to, že sa mi podarilo narodiť sa a tou druhou je to, že narodiť sa podarilo Ateliéru voľnej a farebnej grafiky. Ktorá z týchto udalostí je pre váš dúševný stav dôležitejšia, to ponechám na vás. Pravdou však je, že dnes, čo sa mňa týka - nič extrémne, no čo sa AVFG (tajný kód pre +A+teliér +V+oľnej a +F+arebnej +G+rafiky) týka... tak o niečo pôjde. A to konkrétne o vernisáž výstavy TAGS, ktorou ateliér po rokoch vstáva z popola v celej kráse, noblese a grafičnosti tak, ako to len VŠVU-ľudia vedia.

TAGS v galérii Medium

FOTO - http://marosbaran.blogspot.sk/2013/04/satanisticky-znak-na-pode-skoly-alebo.html

Akademický maliar Vojtech Kolenčík vedie ateliér už 23 rokov. Za túto nekrátku dobu z neho vyšlo nespočetné množstvo umelcov, ktorí sa pri troche úsilia predsa len dajú spočítať. Stačí pevná vôľa a zelovox kalkulačka. Umelci rôznych  zameraní a štýlov, názorov a strihu vlasov. Vyšli z neho grafici ortodoxní, ktorí chodia spávať so suchou ihlou pritisnutou na srdci ako krucifix no i menej ortodoxní, ktorí prekračujú hranice grafiky v rôznych médiach, vyjadreniach a rozmeroch.

P4100673_500x375.JPG

Výstava bola otvorená už nejaký ten čas dozadu a možno ste ju už niektorí aj stihli pozrieť, no práve dnes máte tú exkluzívnu šancu stretnúť fyzických autorov a priamo od nich sa dozvedieť viac v tématike "Čo tým chcel autor povedať?" Ako čerstvý absolvent výstavy môžem len povedať toľko, že ide o "farebnú" výstavu, ktorá sa ani nezdá, že je z vedenia jedného pedagóga (čo nie žeby bolo na škodu, práve naopak). Nájdete tam veci pochopiteľné aj nepochopiteľné, umenie pre smrteľníkov ale aj pre intelektuálnych intelektuálov. Ak sa teda pohybujete na rozmedzí medzi týmito dvoma extrémami, nemáte veľa dôvodov, prečo do Media nezavítať, pravdaže len pokiaľ vám nie je súčasná umelecká scéna Slovenskej republiky ukradnutá a ak nepatríte do kategórie "kde mám TV ovládač".

V mojej krátkej kariére písania dojmológií (termín, akým moje clánky nazval ist(ý) zamestnanec Sogy, pozdravujem :)) týmto článkom zavádzam malú zmenu. Doteraz boli články čisto sebecnou verziou "nemám čo robiť a tvárim sa, že rozprúdim rozpravu o súčasnom umení na Slovensku". Odteraz, keď niekam pôjdem, budem sa snažiť umelcov kontaktovať a získať od nich zopár fyzických 100% pure viet od samotných autorov/kurátorov. Pravdaže, len v prípade, ak to budem považovať za dôležité a vôbec možné tie informácie dostať.

 

Prvou osobou je Andrea Jančovičová alias. Andrea Centella, kurátorka projektu TAGS. Položil som jej tri existenčné otázky. Po únavnom dni mi odpísala nasledujúce veci:

THE THINGS U ARE ABOUT TO READ ARE REAL

 

1. Prečo ste sa rozhodli výstavu urobiť?

1. Výstavný projekt mapujúci tvorbu v AVFG (Ateliér voľnej a farebnej grafiky) vznikol najmä preto, aby nakopol "PR" ateliéru, ktoré dlhodobo absentovalo; a inak prezentoval charakteristické portfólio za ostatné roky existencie ateliéru. Doslova naliehavo potreboval navrátiť stratenú suverenitu, potreboval sa nanovo identifikovať. Žijeme v dobe statusov, imidžov, prezentácie, v tomto AVFG isté roky zaostával.
Napriek všetkému - AVFG- zastáva názor resp. razí filozofiu, že "niekedy menej je viac", avšak neukázať sa vôbec - celé roky je nefér, najmä voči študentom a ich poctivo odvedenej práci. Na druhej strane AVFG nemá potrebu prezentovať sa "rýchlo-kvasným" spôsobom za každých okolností (to je téma na dlhšiu debatu), má v záujme hájiť solídny uvážlivý a teda racionálny prístup, kvapka hrdosti nezaškodí :) "ísť pod svoju úroveň" by bolo bolestivým aktom.

P4100746_500x375.jpg

2. predstavujete študentov po škole aj študentov, ktorí na škole ešte sú - ako hodnotíte vývin študentov v ateliéri pána Kolenčíka - viete opísať človeka, ktorý ateliér skončil a človeka, ktorý v ňom ešte je?

2. Uvedomujem si, že som príliš "malým pánom" na akékoľvek hodnotenie.

Môžem však vyjadriť svoj osobný názor, referovať svoje dojmy.
("VED O TO MI LEN IDE" - Maroš Baran)

Začnem inak: bývalí i terajší študenti AVFG majú jedno spoločné - nie sú "šplhúnmi". Sú úprimne zanietení pre hľadanie vlastnej pravdy, nakoľko ich neuspokojí všeobecne preferovaná súdobá pravda. Nie sú mainstream, sú tak trochu outsideri, ale nie v devalvačnom zmysle, práve naopak, chránia sa pred personálnou deštrukciou - manierizmom. Sú hrdí.
Niektorí sa po škole dokážu udržať v oblasti, ktorú vyštudovali a niektorí nie, bez ohľadu na ateliér, ktorý vyštudovali, je to prirodzený úkaz. Vedieť prežiť na poli "voľnej výtvarnej tvorby" aj po škole si vyžaduje priniesť veľké obete a tvrdý boj za vieru v danú vec, a samozrejme veľa odvedenej práce!; je to ťažká úloha, nakoľko voľné výtvarné umenie je existenčne náročné, no na druhej strane - sťažené životné podmienky prinášajú najlepšie diela. Keď má tvorca komfort, podvedome cíti zradu voči sebe samému, takto sa pomaly ale isto sám deštruuje, umiera jeho génius, "je to zákon schválnosti".
Osobne obdivujem tvorcom s hlbokou vôľou ísť si za svojim cieľom aj napriek veľkej nepriazni osudu, ako Stano Filko, Július Koller, Milan Adamčiak a v neposlednom rade Vojtech Kolenčík :) ...dá sa na to pozrieť aj inak - spomínaní umelci si sťažené podmienky podvedome vytvárajú samy, už len tým, že odmietajú ísť s dobou. Esenciu spomínaných vlastností vidím aj vo Svätoplukovi Mikytovi, aj napriek "neprajnosti" istého okolia má vysoký faktor sebazáchovy :)

P4100696_500x375.JPG

3. Vy predstavujete Memento mori objekt (dosť sa mi páči, inak), poviete čitateľom SME.SK niečo viac o tomto diele?

3. "Memento mori", teda "Pamätaj na smrť" je naliehavou pripomienkou pre každú dobu. Myslím si, že práve výtvarníci by mali ľuďom opakovane pripomínať, že fenomén "smrti" - v zmysle pominuteľnosti a teda istej výmennosti (cyklu, recyklácie) je aj napriek progresivite dnešnej vedy a techniky stále prítomným a svojim spôsobom "živým".
Je to aj o sebareflexii - i pre toto vznikol výstavný projekt TAGS. AVFG sa chce pozrieť do zrkadla, chce bilancovať svoje plusy a mínusy.

 

 

Andrea Jančovičová očividne vie o čom a prečo výstava "EXISTUJE". Túto pravdu a potrebu existencie prezentácie AVFG si všimnete aj vy sami. Hrdosť a špecifickosť vo vystavených umeleckých exponátoch si všimnete aj sami. Niekde viac, niekde menej, podľa toho, aký typ umenia vás zaujíma. Výstava TAGS je výstavou solitérov, ktorí sa snažia prebiť sa svojou cestou. Či už so štítom zo zlata alebo práchnivého dreva, to je asi jedno. Dôležitý je kreatívny potenciál, hĺbka konceptu, tvorivá energia ale aj číra fyzická príťažlivosť vystavených objektov, bez nutnosti mať "poďmezachrániťsvetrukavrukesmeromkslnku". Každý si robí jednoducho svoju prácu, ktorá ho napĺňa a je len na vás či si k nim cestu nájdete a umenie vnímať dokážete alebo ostanete pri ovládači.

 

Osobne vnímam výstavu tak, že do veľkej miery rieši otázku existenciality. V dnešných časoch, keď sa už verejné popravy nekonajú je to dosť pochopiteľné, že umelcov zaujíma práve táto sféra života. Memento mori je opakujúca sa téma, ktorá sa tiahne celou výstavou - nikede priamočiaro, inde je ju len cítiť. Je však všade, okrem tých tričiek pri tete, čo tam sedí...

Ťažoba a istým spôsobom ľudskosť je v každom diele, či sa už človekom zaoberá alebo nie. Derie sa mi na jazyk ešte pojem záznam, stopa, gesto, chlad, hlboký tón klavíra, dlho znejúci... dokedy? neviem. To asi nevie nikto.

 

Zuzana Lexmannová predstavuje svoj cyklus Mutanti 2012. Frézované grafiky, vyrezávané vodným lúčom riešia problematiku smrti, ako väčšina jej starších prác. Tradičná čierna však zaniká a prichádza čistá strieborná, fyzický kov, trčiaci na stene v tvare kríža s piatimi zmutovanými kostrami. Kostry sa na vás dívajú a neviete, či sa rozprávajú s vami, alebo s človekom, ktorý vám stojí za chrbtom.

 

P4100676_500x375.JPG

Róbert Jančovič jr. predstavuje svoje asambláže (Multiple I, II, III 2002). Čierna s modrou vo forme akýchsi novodobých totemov, ktoré nesú osobné záznamy, ktoré sa mi odobne nepodarilo dešifrovať. Experiment tvarov, štruktúr a kompozície v 2D a 3D.

Steal-me itemom výstavy je práve Cyklus 2013, ktorý vystavuje samotná kurátorka výstavy Andrea Jančovičová (A. Centella). Vojdete do miestnosti, kde vidíte official formy umenia, keď tu zrazu si uvedomíte, že tvar, ktorý čudne trčí zo steny je ľudksá lebka, čierna akoby ju Hans Zimmer používal ako lampu.  Banálny objekt, miliónkrát opakovaný a zobrazovaný sa prihovára človeku vždy, lebo jeho hlboký význam nesieme každý sám v sebe. Pokiaľ nie ste hlavonožcom a nemáte sépiovú kosť... Kresťania by mohli byť pohoršený zo satanistického symbolu, ktoré dielo nesie, možno by pred vstupom do galérie bolo dobré nalepiť malé varovanie, aby nevznikol nejaký škandál a výstavu sa niekto náhodou nerozhodol zatvoriť. Objekt Cyklus 2013 nie je ničím novátorský ani iný, no zaujal ma stuhou, ktorá "tečie" lebke z očí. Prvok, ktorý ma viac vrstiev významov je použitý tak, ako som ho ešte doposiaľ asi ani nevidel. Je to dielo o ktorom nemáte veľa čo povedať ale viete, že na vás pôzobí. Teda... aspoň na mňa.

P4100698_500x375.JPG

Paulína Rypáková ponúka svoj cyklus Turquoise I-IV. "Tiché" umenie, ktoré zaujme prázdnotou plnosti alebo plnosťou prázdnoty, vyberte si sami. Citlivé diela sú typom umenia, ktoré si začnete vážiť až po tom, ako ich uvidíte fyzicky, až vtedy si uvedomíte ich silu. Inak sú to len obrázky...

Matúš Vysocký predstavuje svoju semestrálnu prácu zo zimného prieskumu 2012. Grafik, ktorý sa v poslednom čase viac a viac uberá smerom k maľbe expanduje, čo sa rozmerov diel týka. Tie sú každým rokom väčšie a väčšie. Štvorica postáv, zdanlivo nesúvisiach, namaľovaných na obrovských plachtách zaujmú gestom a technikou. Banálne a hrozivé zároveň, neviete čo si o postavách myslieť... tak ich len necháte na seba pôsobiť a let s see. Akryl. Cyklus malieb má názov Autority. Umelec, ako mi sám zdelil v cykle rieši otázku vybudovania si autority a rozdiel medzi autoritou formálnou a neformálnou. Zaoberal sa práve formálnym typom autority, čiže autority, ktorú ľudia nadobudnú svojím povolaním. Práve tetnto typ autority býva v spoločnosti najviac zneužívaný, i keď je pre "normálne" fungovanie spoločnosti zásadne dôležitý. Výberom postáv Matúš poukazuje na stav spoločnosti,  v ktorej sa nachádzame. Autor, pobúrený tradičným zneužívaním moci paroduje a karikatizuje "autority", ktoré často vládnu našim životom, ani o tom veľakrát nevieme. Autor mi povedal len toľko, čo mu samotnému prišlo na jazyk.Predošlá veta asi nebola potrebná. Ani táto.

QQQ.jpg

Keď mi odpisovala kurátorka výstavy, dopísala vtipnú vetu:

" ...azda sa ti podarí z toho vytiahnuť niečo zmysluplné :)" - Tak ja ju posúvam ďalej, vám Smečkárom. Dúfam, že ste sa dočítali niečo zmysluplné a že sa vidíme večer o 17:00 v galérii Medium. Možno sa bude dať aj niečo ukradnúť... ak nie, tak aspoň pokecáme s Kolenčíkovcami.

Ďalší vystavujúci sú: Eva Tkáčiková, Mário Birmon, Martin Derner, Martina Albrechtová, Lucia Žatkuliaková, ALžbeta Malcová, Katarína Hutníková, Veronika Holaňová, Kristína Mesárošová, Lívia Kožušková, Ivana Jancíková a Kei Ueta.

 

P4100722_500x375.JPG

 

Vidíme sa pri alkoholicko-kunsthistoricko-dojmologickom stretnutí v galérii Medium :) A predtým ešte s niektorými v Design Factory, kde Slovak Fashion Council pripravil zas a znovu zaujímavý a nabitý program. Checkujte Gugl, kto xcete.

váš extrémne unavený, ready to die,

MAROSBARAN

 

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Galéria Medium, Hviezdoslavovo námestie 18 , 814 37 Bratislava

Výstava trvá do 5.5.2013

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?